Komorbidity u pacientov s diabetom - aké riziká sú spojené s diabetom?

PREHĽAD TÉMY

Vysoká hladina cukru v krvi poškodzuje cievy a nervom sa nedostáva dostatok kyslíka a živín. Tento stav postupne vedie spoločne s inými metabolickými zmenami, ktoré vyplývajú z hyperglykémie (napr. zvýšená tvorba konečných produktov pokročilej glykácie, t. j. modifikovaných proteínov a/alebo lipidov) k trvalému poškodeniu funkcie nervov. Pokročilé produkty glykácie (vedľajší produkt metabolizmu) zároveň podporujú tvorbu reaktívnych foriem kyslíka a zasahujú do antioxidačných obranných systémov; zvýšená koncentrácia radikálov na druhej strane podporuje tvorbu konečných produktov pokročilej glykácie v začarovanom kruhu, ktorý vyústi do diabetickej neuropatie, jednej z najčastejších komorbidít u diabetikov. Uvedený stav sa v priemere vyskytuje u jedného z troch diabetikov, ktorý trpí pridruženými obmedzeniami v každodennom živote. Čím sú zakončenia nervov vzdialenejšie od srdca, tým vyššie je riziko, že nebudú dostatočne zásobené kyslíkom a živinami. Preto sú zvyčajne najprv postihnuté jemné nervy v nohách, ktoré reagujú na bolesť a teplotu.  Neuropatia môže zasiahnuť aj autonómnu (vôľou neovládateľnú) nervovú sústavu organizmu. Nervová sústava zodpovedá aj za autonómnu reguláciu orgánov a telesných funkcií. Vedome ju nedokážeme ovplyvniť.

Príznaky diabetickej neuropatie sa prejavujú rôznorodo podľa postihnutých nervov. Medzi možné dôsledky patrí strata hmatu a citlivosti či neschopnosť reagovať na bolesť a teplotu. Končatiny znecitlivejú, pretože nervy strácajú schopnosť prenášať zmyslové podnety. Narušená funkcia nervov môže viesť k chronickým bolestiam, parestézii, ktorá sa prejaví svrbením alebo brnením v končatinách s rizikom paralýzy. Ak ochorenie postihne vegetatívny alebo autonómny nervový systém, hrozí riziko arytmie, erektilná dysfunkcia alebo porucha kontrakcií žlčníkovej steny. Pre postihnutého, ktorého nervy boli poškodené, je za istých okolností náročné vnímať prejavy nebezpečnej diabetickej hypoglykémie. Z tohto dôvodu je prevencia lepšia ako liečba a zohráva veľmi dôležitú úlohu.

Diabetická neuropatia a v zriedkavých prípadoch okluzívna choroba periférnych tepien môžu v závažných prípadoch viesť k amputácii končatiny. Keď sa pacient zraní, v dôsledku odumretých nervov v končatine nepocíti ani tlak na končatinu. Rany sa nakazia infekciou a nedostatočná cirkulácia krvi spomaľuje hojenie. Okolo rán sa môžu vytvoriť ložiská, narušiť tkanivá a kosti, takže nohu nebude možné zachrániť. Neodmysliteľnou súčasťou liečby je prevencia a pravidelné kontroly končatín. Tak pacient spozoruje aj drobné poranenia včas a predíde nebezpečnému zápalu.

Narušenie cievnych stien postupom času spôsobí ukladanie vápnika s následnou aterosklerózou. Cievy sa zužujú a obmedzia prúdenie krvi. Výsledkom je, že kyslík sa nedokáže v potrebnom množstve dostať na miesta, kde je okamžite potrebný. Na zvápenatených stenách ciev sa tvoria krvné zrazeniny. Dramaticky sa zvyšuje riziko infarktu alebo cievnej príhody v dôsledku trombózy a oddeľujúcich sa zvápenatených útvarov. Pacienti s diabetom typu 2 sú mimoriadne náchylní na cievnu mozgovú príhodu, pretože sú často vystavení riziku pridružených porúch metabolizmu tukov a riziku vysokého tlaku. Pacienti s diabetom typu 1 sú tiež náchylnejší v porovnaní so zdravými jedincami.

Ak sa zužujú cievy v dolnej končatine, hovoríme o okluzívnej chorobe periférnych tepien (PAO). Okluzívna choroba sa prejaví ako pocit chladu a svrbenie, neskôr bolesť najmä počas chôdze. Postihnutý sa musí často zastaviť a odpočinúť si. V pokročilých štádiách môže prísť k úplnej nekróze ciev a následnej amputácii nohy alebo chodidla. Keďže prvotné prejavy sa prejavia až po upchatí cievy na 90 %, včasná prevencia je kľúčová pri predchádzaní neskorším komplikáciám.

Ustavične zvýšená hladina cukru v krvi poškodzuje steny ciev a tiež jemné cievky (kapiláry) v obličkách. Keď obličkové telieska postupne prestávajú fungovať, zhoršuje sa detoxikácia, ktorá fungovala na princípe filtrovania látok v obličkách. Jeden z desiatich diabetikov trpí poškodením obličiek. Obličky môžu byť poškodené už v počiatočnom štádiu ochorenia a postupne sa nepozorovane zhoršujú. V najhoršom možnom prípade obličky prestanú fungovať úplne. Jediným riešením je dialýza alebo transplantácia obličky. V skorých štádiách ochorenia môže odber krvi upozorniť na komplikáciu, preto musí pacient odbery absolvovať pravidelne.

Po diagnostikovaní diabetu je potrebné urobiť vyšetrenia na zistenie prípadných komorbidít. V priebehu ochorenia by mali diabetici podstúpiť pravidelné vyšetrenia stavu nervov a narušenej funkcie krvného obehu, aby ošetrujúci lekár včas rozoznal možné komorbidity a indikoval liečbu. Ošetrujúci lekár sa dôsledne porozpráva s pacientom, spýta sa na bežné prejavy, zmeria tlak a otestuje reflexy. Citlivosť nervov preveruje vyšetrenie lekárskou ladičkou, lekárskymi vyšetrovacími nástrojmi pre rozlišovanie ostrého/tupého, chladu/tepla, sudomotorickú citlivosť (napr. neurotest).

Diabetici môžu podniknúť kroky, ktorými predídu vzniku pridružených chorôb k diabetu (znížia riziko prepuknutia pridružených chorôb alebo ich progresiu). Predovšetkým musia vylúčiť alkohol a fajčenie. Fajčenie postihuje krvné cievy a ohrozuje tepny narušené zvýšenou hladinou cukru v krvi. V prípade diabetickej neuropatie sa musia pacienti bezpodmienečne vyhýbať alkoholu, ktorý má neurotoxický účinok.

Zdravá a vyvážená strava, cvičenie či predchádzanie nadváhe dlhodobo zabraňujú vzniku komplikácií napriek diagnostikovanej cukrovke. Okrem hladiny cukru v krvi je pri ochrane ohrozených ciev dôležité sledovať aj tlak a hladinu lipidov v krvi pacienta. Podotýkame, že niektoré lieky indikované na liečbu diabetu mellitu môžu ovplyvňovať vstrebávanie niektorých dôležitých makro- a mikronutrientov (napr. B1, B12, kyselina listová).